TURIZMUS

Od praveku

Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, a to lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami, bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov - Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (môžete ich vidieť v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľudnenia (20 000 rokov pred n.l.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit - 2500 - 1800 rokov pred n.l.)

Prvá písomná zmienka

Bolo obdobie feudalizmu. Nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky, a to Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenies Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozícu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.

Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1247. Ide o listinu uhorského kráľa Bélu IV, v ktorej na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol sv.Egídia v Bardejove, novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovský Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať 8 dňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy ....

Mesto sa opevňuje
Už od týchto rokoch bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto. Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohoto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich "zlatý vek" Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter ...
Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402-1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 a 1407 premenil prestvabami mestkú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou

Stredoveké svetské a cirkevné stavby

Najvzácnejší z nich je monumentálny chrám sv. Egídia, ktorý z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom. O umeleckom cítení a vkuse majstrov svedčí aj zariadenie interiéru chrámu.

Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie vydlaždené riečnymi kameňmi lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia

K najvzácnejším pamiatkam patrí mestská radnica, ktorú v r.1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius Ján z Prešova.

Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo ...

Až po súčasnosť...

... no Bardejov nezapadol úplne do zabudnutia. V roku 1950 bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. Za záchranu a obnovu kultúrneho dedičstva dostal Bardejov v roku 1986 Európsku cenu, tým sa zapísalo do zoznamu miest, ktoré patria k významným sídlam európskej kultúry.

V súčasnosti je Bardejov 32 tisícové mesto, ktoré tvorí administratívne centrum horného Šariša. Je strediskom priemyslu, kultúry a športu a má k tomu dobré predpoklady. Tak sa v tomto malebnom kúte Slovenska snúbi história s potrebami súčasného moderného a vyspelého človeka.

V roku 1986 bola Bardejove práve za záchranu pamiatok udelená Európska cena - zlatá medaila - Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu. Tak sa stal Bardejov držitelom tohoto ocenenia ako prvé mesto na Slovensku.


	KREATIV@2002, Kpt. Nálpku 11, BJ, www.kreativ.sk. e-mail: studio@kreativ.sk Fotografie a kresby použité na týchto stránkach podliehajú autorským právam a nie je možné ich akýmkoľvek spôsobom rozširovať.