Hľadáme ambiciózneho a skúseného obchodníka |
AUTOMECHANIK autorizovaného motoservisu |
Prevádzkový pracovník kaviarne |
V roku 2000 na zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO sa historické jadro Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Bardejov schválili na základe kritérií : iii a iv. Tu vám ponúkame preložené informácie, ktoré sa nachádzajú na webe UNESCO. V text nájdete aj jednotlivé kritériá, pre ktoré schválili Bardejov do svetového dedičstva UNESCO.
Stručný popis
Bardejov je malým, ale výnimočne uceleným a dobre zachovaným príkladom opevneného stredovekého mesta, ktoré predstavuje urbanizáciu vo svojom regióne. Okrem iných pozoruhodností sa tu tiež nachádza malá židovská štvrť v okolí peknej synagógy z 18. storočia.
Kritériá, pre zápis medzi svetové dedičstvo UNESCO
Kritérium 3. - Opevnený Bardejov poskytuje výnimočne dobre zachovaný dôkaz ekonomickej a sociálnej štruktúry stredovekých obchodných miest v strednej Európe.
Kritérium 4. - Bardejovská mapa, budovy a opevnenie znázorňujú mestský komplex, ktorý sa v stredoveku vyvíjal v strednej Európe na hlavných bodoch pozdĺž veľkých obchodných ciest tej doby.
Dlhý popis
Opevnený Bardejov poskytuje výnimočne dobre zachovaný dôkaz ekonomickej a sociálnej štruktúry stredovekých obchodných miest v strednej Európe. Bardejovská mapa, budovy a opevnenie znázorňujú mestský komplex, ktorý sa v stredoveku vyvíjal v strednej Európe na hlavných bodoch pozdĺž veľkých obchodných ciest tej doby.
Bardejov sa nachádza na lužnom území rieky Tople na severovýchodnom Slovensku pod vrchmi Beskýd. Dôkazy ľudského osídlenia siahajú až do obdobia paleolitu. S určitosťou bolo toto územie osídlené počas doby železnej spojenej s obdobím Rímskej ríše. Tento poznatok súvisí so skorou stredovekou činnosťou a umiestnením Bardejova na hlavnej obchodnej ceste pozdĺž Karpát. Dôležitosť jeho pozície na hlavnej obchodnej ceste z Uhorska do Poľska viedla k založeniu colného úradu a vyberaniu daní za prevoz tovaru. V polovici 14. storočia Ľudovít I. nariadil obyvateľom, aby si mesto ohradili. Vybudovaný bol kompletný hradobný obvod s tromi bránami na hlavných cestách a baštami na strategických miestach. Medzi rokmi 1420 a 1474 bola vybudovaná druhá časť opevnenia. Na západnej strane bola brána s hradnou priekopou, jedna z troch vstupov do mesta, ktorá bola zničená v roku 1906. Časť múru medzi týmto miestom a Hornou bránou (postavenou na mieste opevnenej stredovekej colnice) má tri silné stredoveké pevnosti – štvorposchodovú Školskú baštu, trojposchodovú kláštornú baštu a štvorposchodovú Prašnú baštu. Jej drevený most bol nahradený súčasným kamenným v roku 1770.
Poznávacím znakom mesta je nepravidelná šachovnica s tromi rovnobežnými ulicami, ktoré pretínajú štyri užšie. Centrum mesta tvorí obdĺžnikové námestie, z troch strán obklopené 46 meštianskymi domami s typickými rovnými priečeliami. Štvrtú stranu tvorí farský kostol sv. Egídia spoločne s mestskou školou. Kostol sa postupne rekonštruoval a rozširoval, zaviedol sa vodovod a čoraz početnejší prosperujúci mešťania si stavali veľké domy. Čestné miesto medzi kostolmi patrí farskému kostolu sv. Egídia, pôvodne trojloďovej gotickej bazilike s polygonálnou svätyňou, sakristiou a vežou. Kláštorný kostol sv. Jána Krstiteľa postavili Augustíni okolo roku 1380 a budovy kláštora začiatkom 15. storočia.
Bardejov má aj protestantský kostol v klasicistickom štýle, ktorý bol postavený po odstránení severnej časti opevnenia a ortodoxný kostol v eklektickom štýle stojaci mimo hradieb.
Radnica bola postavená v rokoch 1505-1509 ako prvá budova na Slovensku s renesančným kamenným tvaroslovím. Ďalšími verejnými budovami sú gotické humanistické gymnázium postavené na mieste stredovekej školy, prestavané v renesančnom a opäť aj v klasicistickom štýle. Mestská vináreň zo začiatku 15. storočia bola skladiskom vín z okolia mesta a z tokajského regiónu. Meštianske domy na úzkych hlbokých parcelách boli mnohokrát prestavané kvôli opakovaným požiarom. Tento typ budov bol predstavený nemeckými obchodníkmi zo Sliezska na začiatku 13. storočia. V období renesancie sa pridávali ozdobné fasády na dvojposchodové meštianske domy, čo ich premenilo na luxusné bývanie. Najvýznamnejšou židovskou pamiatkou Bardejova je veľká synagóga postavená v rokoch 1725-1747. V komplexe sa nachádza rituálny kúpeľ, kóšer mäsiarstvo a stretávacia budova, v súčasnosti slúžiaca ako škola.
Od prvej štvrtiny 18. storočia sa prisťahovalo do Bardejova veľa Slovákov a chasidských Židov. Meštianske domy boli prestavané, aby držali krok s vtedajšou architektúrou, židovská štvrť so synagógou, mäsiarstvom a rituálnym kúpeľom sa rozšírila do severozápadného predmestia a postavili sa nové kostoly aj mosty.
Po založení Československej republiky sa mesto s okolím stalo zaostalým poľnohospodárskym regiónom. Po druhej svetovej vojne sa ekonomická situácia ešte viac zhoršila. Odvtedy však mesto profituje zo svojho postavenia mestskej chránenej pamiatkovej rezervácie, ktorá mu bola pridelená v roku 1950.
Historický popis
Dôkazy ľudského osídlenia siahajú až do obdobia paleolitu, v centre súčasného mesta boli nájdené predmety z doby bronzovej. S určitosťou bolo toto územie osídlené počas doby železnej spojenej s obdobím Rímskej ríše. Tento poznatok súvisí so skorou stredovekou činnosťou a umiestnením Bardejova na hlavnej obchodnej ceste pozdĺž Karpát. Prvá písomná zmienka o Bardejove o ceste po hlavnej trase z Uhorska do Poľska sa datuje do roku 1241, keď už bolo mesto istý čas osídlené. Potom sa už zmienky o meste s rôznymi odlišnými názvami objavovali častejšie. Je známe, že Bardejov patril uhorským kráľom od 11. do začiatku 12. storočia, keď bol darovaný poľskej cisteriánskej kláštornej komunite. Vtedy sa Nemci z Prešova sťahovali do Bardejova, čo bolo dôsledkom toho, že Cisteriáni opustili mesto a to sa vrátilo pod správu Uhorského štátu.
Dôležitosť jeho pozície na hlavnej obchodnej ceste z Uhorska do Poľska viedla k založeniu colného úradu a vyberaniu daní za prevoz tovaru. Uhorský kráľ Karol Róbert podporil rozvoj mesta s úmyslom podrobenia si poľských území a dal mu právo poriadať každoročný trh pripadajäci na 1. septembra, na deň patróna mesta sv. Egídia.
V polovici 14. storočia Ľudovít I. nariadil obyvateľom, aby si mesto ohradili. Vybudovaný bol kompletný hradobný obvod s tromi bránami na hlavných cestách a baštami na strategických miestach. Medzi rokmi 1420 a 1474 bola vybudovaná druhá časť opevnenia a pristavené viaceré veže i ostatné črty, ktoré zapadali do vtedajších vojenských architektonických princípov.
Vo vnútri hradieb sa veľa vecí vylepšilo. Kostol sa postupne rekonštruoval a rozširoval, zaviedol sa vodovod a čoraz početnejší prosperujúci mešťania si stavali veľké domy. Prišlo k rozvoju významných remesiel, najmä výrobe bielizne, na ktorú dostali monopolné práva v r. 1455. Začiatkom 16. storočia prišlo k ďalšiemu rozvoju. Prestavaná bola radnica a popri kostole bola postavená škola. Posledná fáza hradieb sa dokončila začiatkom 16. storočia, keď zmodernizovali bašty a vykopali vodnú priekopu.
Nepokoje v Uhorsku počas prvej polovice 16. storočia viedli Bardejov k úpadku, hlavne remeselnému. Toto pokračovalo aj v 18. storočí, keď vypuklo niekoľko požiarov, pričom ten z roku 1686 bol obzvlášť zničujúci. Okrem toho ničili mesto aj morové a cholerové epidémie.
Situácia sa začala zlepšovať v prvej štvrtine 18. storočia. V roku 1530 veľký nemecký vplyv zabezpečil právo obmedziť usídľovanie Slovákov a Poliakov v meste a židovskí obyvatelia boli vyhnaní. Toto nariadenie sa skončilo a Slováci s židovskými Chasidmi prichádzali do Bardejova vo veľkom počte. Do konca storočia sa stav populácie vrátil na úroveň zo 16. storočia. Meštianske domy boli prestavané, aby držali krok s vtedajšou architektúrou, židovská štvrť so synagógou, mäsiarstvom a rituálnym kúpeľom sa rozšírila do severozápadného predmestia a postavili sa nové kostoly aj mosty.
Napriek ďalším požiarom v poslednej štvrtine 19. storočia mesto ďalej prosperovalo vďaka projektom spriemysľovania v regióne. Po založení Československej republiky však znovu upadlo a stalo sa zaostalým poľnohospodárskym regiónom. Počas druhej svetovej vojny sa ekonomická situácia zhoršovala a malé škody spôsobilo aj bombardovanie. Od tých čias mesto znovu profitovalo z označenia mestskej pamiatkovej rezervácie z roku 1950 a z možnosti rekreácie v susedných Bardejovských kúpeľoch a pohoriach Čergov a Ondavské vrchy.